Jednu krásnu slnečnú sobotu sme sa vybrali na jazdu. Obvykle k nám kobylky prídu na zavolanie, ale dnes…dnes sme museli pre nich ísť. Najskôr na tom nebolo nič zvláštne, až kým som neprišla k Natálke. Dala som jej ohlávku, ako obvykle a pripla jej vodítko. Dala som jej pokyn, aby sa pohla vpred, ale Natálka stála, ako zamrznutá, vôbec nechcela urobiť ani krok. V tom mi došlo, že niečo nie je v poriadku.
Donútili sme ju urobiť pár krokov a v tom sa to ukázalo! Veľmi zle našľapovala a bolo vidieť, že každý pohyb ju stojí veľa námahy a bolesti. Keď sme sa na ňu pozreli, chvíľami sme mali pocit, že je ako omráčená alebo malátna. Pri pohľade na ňu sme mali veľmi zmiešané pocity. Keď sme ju prezerali nenašli sme nič podozrivé. Aj kopyta sme prezreli a nič sme nenašli. Natálku sme teda nechali odpočívať a na jazdu sme si zobrali iba Lutinku.
Ale po nasadnutí do sedla na Luty sme zistili, že aj Lutka má niečo s kopytami. Veľmi zvláštne chodila. Nie až tak boľavo, ale krívala. Neostávalo nám nič iné iba volať veterinára. Keďže bola sobota, neboli sme si istý či vôbec niekto príde. Ale našťastie nám veterinár prisľúbil, že príde v nedeľu poobede. Dovtedy sme sledovali, ako sa situácia s kobylkami vyvíja. Celý deň sme hľadali aspoň, ako také odpovede na internete a v odborných knížkach. Všetky príznaky ukazovali na schvátenie kopyta. Mali sme veľké obavy, čo povie veterinár.
Prišla nedeľa a s ňou aj pán veterinár. Museli sme donútiť Natálku, aby sa pred ním trošku poprechádzala, ale bolo to pre ňu veľmi náročné. Veterinár asi 15 minút bol ticho a dumal. Nevedeli sme prečo je tak dlho ticho, bolo to dlhých 15 minút ticha a napätia. Ukázali sme mu aj Lutku. Ale tá to nemala až v takom zlom stave, ako Natálka.
Nakoniec povedal verdikt: „Niečo jej muselo poškodiť kopyto. Buď kameň, klinec alebo niečo ostré.“ Konkrétne miesto vstupu predmetu nebolo zatiaľ známe. Nikde sme nič nenašli. Ale schvátenie kopyta to nebolo, lebo museli byť boľavé buď dve predné alebo zadné kopytá alebo všetky štyri. Zvláštne na tom bolo to, že aj Natálka aj Lutka mali boľavé to isté kopyto- pravé predné.
Liečba bola následovná: zábaly z kyslej kapusty na boľavé kopyto (zábal jej mal kopyto zapariť a uľahčiť hnisu cestu von), injekcia a kľudový režim. Tak sme improvizačne postavili vonkajší box v prístrešku, aby Natálka na všetko a všetkých videla a nebola tak sama a izolovaná. Do boxu bolo treba dať veľmi na vysoko podstielku, aby mala kopyto v mäkkom.
Musím Natálku veľmi pochváliť lebo bola veľmi statočný pacient. Vydržala zatvorená v boxe 5 dní!! Lutka ju chodila aj s ovečkami stále pozerať. Dokonca si ľahla k boxu a večer ju strážila. Kyslá kapusta zabrala po pár dňoch a hnis si našiel cestu z kopyta von! To bolo to najbolestivejšie obdobie liečby. Ako náhle sa hnis uvoľnil, bolesť sa stlmila a postupom času, ako sa hnis dostával von bolesť mizla. Preto sme Natálku po konzultácii s veterinárom pustili von z boxu, aby jej chôdza pomohla dostať hnis čím skôr von z kopyta.
Liečba trvala tak 2 mesiace kým sa jej to úplne zahojilo. Zato Lutka dostala dve injekcie protizápalové a do týždňa bola fit! Po troch mesiacoch prišiel kováč strúhať kobylkám kopytá. Po ostrúhani poraneného Natálkineho kopyta sme našli vstupnú ranu. Ale bola už zahojená a kopyto bolo v poriadku. Musel to byť nejaký drobný, ale ostrý kameň.